Šport je pevnou a rovnocennou súčasťou kultúry. V živote každého človeka zohráva viac alebo menej významnú úlohu. Má svoje funkcie ako výchovnú,
výkonnostnú, zdravotnú atď.
Šport prináša pre ľudí potešenie a radosť buď priamo, zo samotnej činnosti, alebo sprostredkovane pri sledovaní športových udalostí. Napriek kladným vplyvom športu na život ľudí, tento fenomén má aj svoje temné stránky. K tomu prispeli štáty, ktoré zneužívali šport pre svoje politické pôsobenie a jednotlivci, ktorí zneužívali šport a v niektorých prípadoch aj športovcov, pre svoje individuálne a sebecké účely a pritom neváhali prekročiť hranice fair play. Prispela k tomu aj vysoká komercionalizácia športu, ktorá bola prirodzeným javom počas vývoja športu a športových disciplín.
Výsledným efektom existencie tejto temnej stránky má z istého hľadiska aj svoje kladné dôsledky. V súčasnosti sa staviame k športu ako ku komplexu kriticky. Toto kritické stavanie prispelo k tomu, že šport je kontrolovaný, odborne vedený a že sa do podrobností prepracovala teória a didaktika jednotlivých športových činností s veľkým dôrazom na vplyv a pôsobenie zaťaženia na organizmus športovca najmä detí a mládeže.
Prioritným cieľom športového tréningu vo vrcholovom športe je dosahovanie maximálnych športových výkonov. Cesta k týmto výkonom je dlhá a plná ťažkej a systematickej práce. Tie najvyššie výkony môžu dosiahnuť len výnimočne talentovaní jedinci. Vyhľadávanie talentov prebieha v mladom veku. Pri ovládaní potrebných vedomostí a pri dostatočnej praxi samotný výber talentov by neznamenal veľkú námahu, ale napriek tomu môže trénerovi v úspešnosti prekážať existencia ďalšieho faktora. Je ním slobodná voľba a pri tomto bode prichádza do úvahy popularita športových disciplín.
Existujú športové disciplíny, ktoré sa tešia veľkej popularite a sú aj také, najmä klasické športové disciplíny, ktoré až tak populárne nie sú. Je prirodzené, že popularita alebo rebríček obľúbených a menej obľúbených športov sa v závislosti od miesta a od povahy spoločnosti mení. Živým príkladom toho je aj džudo, ktoré u nás patrí medzi tie menej populárne, v niektorých krajinách ho však považujú za národný šport.
Medzi úpolové športy s použitím chmatov, znehybnení, škrtení a páčení patrí i džudo. Džudo pochádza z Japonska a jeho korene spočívajú v bojovom umení Jiu – Jitsu. Cieľom našej práce bola objektivizácia technických činností boja v postoji a na zemi u vybraných džudistov na desiatich turnajoch.
Michal Obertáš